Počul som hlas: VSTUP DO SEBA. Mňa tam už čakali.

Viera v božstva je primeraná svojej dobe. Každá doba mala svoje náboženstvo a svoje božstva. Národy ich nazývali rôzne – Marduk, Jupiter, JAHVE, Alah, atď. Ľudia verili svojím božstvám a robili to, čo im tieto božstva cez svojich služobníkov, prorokov, kňazov „nariadili“, lebo boli presvedčení, že je to tak správne. Nepochybovali o „odkaze božstiev“. Vykonávali pokyny svojich božstiev bez odporu a pochybovania. Verili svojím božstvám tak ako mi teraz veríme súčasnej VEDE.
Tiež si treba všimnúť nasledovne:
-bolo obdobie, keď bohovia boli smrteľní a mali konkrétnu podobu a mena – starý Egypt.
-bolo obdobie, keď bohovia boli nesmrteľní a mali konkrétnu podobu a mena – staré Grécko.
-bolo obdobie, keď boh bol iba jeden a bol neviditeľný – židovský boh.
Teraz je obdobie VEDY.
Aj teraz veda je len jedná a svojím spôsobom „neviditeľná“.
My sa chováme podobne. Veríme vede vo všetkom. Vedci (služobníci resp. kňazi vedy) nám dajú odkaz čo je vedecké a my o tom nepochybujeme, berieme to ako „zjavenú pravdu“. Nezamýšľame sa nad ničím, keď sa povie, že vedci zistili.

Pokračovanie bude nasledovať.