Všetky národy majú príslovia, v ktorých je niečo z nich. Teda, ktoré ich veľmi dobré charakterizujú. V širokých stepiach Ruska kozáci hovorili cudzincom s úsmevom. Cár je ďaleko a boh vysoko – teda spoliehaj sám sa na seba. Iní boli naučení, že od nikoho sa nedočkajú pomoci. K bohu sa modli a k brehu vesluj.
A teraz o nás. My ako? Čo robiť (Černiševskij sa už pýtal).
Mám chodiť na koncerty, ísť osekávať hviezdy, maľovať na žlto modro pomníky. Alebo si mám pripnúť k žlto modrej aj pruhovanú s hviezdičkami. Koľko vlajočiek mám nosiť, aby som bol in resp. cool.
Zdravý rozum tiež zdražel.