Jeden môj bývalý kolega ničím nevynikal. Mal priemerne až podpriemerné schopnosti. Mal však nadštandartne vzťahy s vedúcim a bol aj patrične nadštandartne finančne ohodnotený. Bolo to preto, lebo počas svojej pracovnej činnosti vždy postupoval podľa pre neho osvedčenej schémy. Uvedomil si, že každý vedúci v prvom rade nerieši pracovné problémy, ale snaží sa udržať si svoju pozíciu. Jednoducho povedané, každý šéf sa prednostne zaujíma o to, čo sa deje okolo neho. Toto on využíval tak, že každého šéfa podrobne informoval o všetkom čo sa deje na pracovisku. Zachádzal aj do pikantných podrobnosti, ktoré sa dozvedel medzi štyrmi očami. A čuduj sa svete, mal úspech. Človek s priemernými schopnosťami bol finačne hodnotený na úrovni experta. Pritom pracoval až o polovicu menej ako ostatní kolegovia. Poviete si, že to nie je možne, alebo sa ma opýtate akú úroveň mal teda šéf. Takú ako všetci súčasní šéfovia.
O politike ma už nebaví písať.
Veď keď vidím kiskoidných voličov, alebo natrubených heroitikov (od heroin), tak neviem čo povedať. Asi nič. Normalní ľudia sa hanbia aj za tých nenormalných.
Skúsim písať odbornejšie a zaujímavejšie članky.