Počúvam, že na Slovensku sa málo zarába. Ľudia vraj za veľa práce dostanu malé výplaty. Spomínajú sa skoro všetci, lekári, učitelia, robotníci, samostatní remeselníci a aj štátni zamestnanci. Nechcem to hlbšie rozoberať a ani hodnotiť teraz, ale čo tak pozrieť sa v sobotu pred hociktorým hypermarketom, koľko kúpujúcich a s akými nákupmi odchádzajú. Myslím si, že nie je problém v platoch, ale v nárokoch.
Moja známa zamestnaná na jednom ministerstve ako radová referentka, mi povedala, že sa v zamestnaní veľmi nudí, lebo nemá čo robiť a čítať časopisy alebo knihu sa jej zda drzé a boji sa, aby ju nevyhodili. Pri vybavovaní svojích vecí jednom úrade som si pri vstupe do miestnosti všimol, že „ťažko pracujúci úradník“ veľmi rýchlo prepol internet „so sporo odetými slečnami“ na pracovnom počítači, a až potom ma začal so znudenou tvárou „vybavovať“. A tak by som mohol pokračovať. O učiteľoch, ktorí „nikdy nezabudnu“ oslavovať narodeniny alebo meniny svojích kolegov vždy na úkor vyučovacích hodín. O robotníkoch a remeselníkoch, po ktorých vždy treba odstraňovať nedorobky alebo nedostatky. Ale však to všetko poznate. Načo sa opakovať.
Platy sú naozaj odpovedajúce súčasne vykonanej práci. Aby boli platy vyššie je nutné, aby sa každý skutočne choval ako profesional.